Radoslav Hoppej odišiel zo zahraničia späť na Slovensko, aby spoznával vlastnú krajinu. Vytvoril si blog Nie je túra bez Štúra a začal zaznamenávať svoje cesty po Slovensku. Za rok sa stal fulltime blogerom a umiestnil sa v TOP 10 v súťaži bloger roka. Prečo sa vrátil späť na Slovensko, aké boli začiatky s blogovaním a ako vníma turizmus na Slovensku? Na tieto otázky ti odpovie v tomto rozhovore.

Vieme, že si mal dobre platenú prácu v zahraničí. Prečo si sa vlastne vrátil sem na Slovensko a prečo práve s cestovateľským blogom? 

V Rakúsku som bol dokopy takmer 3 roky, rok som bol v Alpách a neskôr som pracoval ako Junior manažér v jednej reštaurácii v centre Viedne. Práca ma síce bavila, no aj dosť vyčerpávala. Dôvodov návratu bolo hneď viacero, okrem iného aj to, že v zahraničí sa človek bude vždy cítiť ako cudzinec, a to ma nebavilo a tiež som si povedal, že už by som chcel konečne pracovať len sám za seba. Tam som si uvedomil, že je síce super, že tam žijem, ale že je reálne naše Slovensko nepoznám, a preto som sa rozhodol, že to chcem zmeniť. Tak prišiel nápad založiť si cestovateľský blog a cestovať po Slovensku. 

Aké boli začiatky, keď si ešte začínal s blogom? Nebolo ťažšie sa na Slovensku s blogom presadiť? 

Začiatky boli dosť ťažké, aj pre to, že ja som dovtedy nemal žiadne skúsenosti s blogom a blogovaním. Čiže všetko som sa učil od nuly, a ešte aj dnes sa učím. Presadiť sa na Slovensku je náročné, pretože sme malou krajinou a veľa ľudí ešte nechápe, čo to také blogovanie je a že môže slúžiť ako marketingový nástroj. Tak ako to býva v tomto online svete, každý deň prichádzajú nové veci, preto si nemyslím, že by som už s blogom urobil „dieru do sveta“, ešte sa mám aj ja čo učiť a kam posúvať.

Ešte len pred dvoma dňami bol v Martine

Vytetoval si si Štúra na ruku spoločne so založením blogu? 

To nie, aj keď veľa ľudí si to myslí. Tetko Štúra som si dal na ruku ešte v období, keď som žil vo Viedni. Vždy som chcel mať tetko, a chcel som niečo jedinečné a neokukané, a tak prišiel nápad dať si na ruku Štúra. Keď som si ho dával, tak som o blogu ešte ani len nesníval.

Pohľad na Spišský hrad.

Máš nejaké miesto, kde sa ti páčilo najviac a pokojne by si tam aj býval? 

Takých miest mám hneď viacero. Pri svojom štúrovaní po Slovensku sa snažím striedať tie známe miesta s tými menej známymi. A práve také malé dedinky, ktoré ukrývajú zaujímavé miesta, sú pre mňa top a tam by som si vedel predstaviť aj žiť. Jediné, čo by mi tam asi chýbalo by bol internet, bez ktorého by som nevedel fungovať.

Slovenská dedinka v Martine.

Podľa teba Slováci navštevujú len pláž a more alebo objavujú viac Slovensko? 

Snažím sa aj svojím blogom a svojou prácou trošku povzbudiť Slovákov k tomu, aby dali šancu aj nášmu Slovensku, pretože tu toho máme naozaj veľmi veľa, čo sa oplatí vidieť. Každopádne je na každom z nás, čo si vyberie.

Aké máš skúsenosti s našimi službami, ako to vnímaš? 

Je to dosť individuálne, od miesta k miestu. Na viacerých miestach som bol milo prekvapený vysokou úrovňou, no boli aj miesta, kde som čakal viac, a bola to dosť bieda. Čo je podľa mňa škoda, lebo ak by sa zlepšili služby, opäť by to bol obrovský pokrok v rámci cestovného ruchu na Slovensku.

 

Stala sa ti aj veľmi negatívna skúsenosť pri cestovaní po Slovensku? 

Nič nejako extra negatívne asi ani nie.

Je cestovanie po Slovensku finančne náročné? 

Veľa ľudí si to myslí, ale ja by som až tak úplne nesúhlasil. Samozrejme drahšie to je v prípade, keď človek cestuje z jednej strany krajiny na druhú. Dnes však už existujú rôzne zľavové karty na autobusy či vlaky, takže tam vie človek celkom pekne ušetriť.

Na fotke môžeš vidieť Komárno.

Aké sú ešte tvoje cestovateľské ciele a kam sa chystáš najbližšie? 

Zoznam miest, ktoré by som chcel vidieť je ešte stále dosť dlhý, aj keď veľa ľudí rieši to, čo budem robiť, keď Slovensko precestujem. To ja však momentálne vôbec neriešim. Najbližšie by som si chcel dať nejaké túry po našich kopcoch, teším sa na jesenné „štúrovania“.

Chcel by si ešte niečo odkázať našim čitateľom?

Nech sa možno neboja ísť za svojimi cieľmi, aj keď táto veta znie už ako také klišé. Verím, že nech sa rozhodnú ísť ktoroukoľvek cestou, že ich tá cesta bude baviť a potom aj výsledok ich práce bude stáť za to.

(Visited 53 times, 1 visits today)

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *