Michal Meško, spolumajiteľ a CEO Martinus.sk, o jeho začiatkoch, školských časoch a o tom, ako jeho život zmenila obyčajná kniha. 

Mohli by ste nám predstaviť v skratke, ako vznikol projekt Martinus a eshop Martinus.sk?

Jasné, samotný Martinus vznikol už v roku 1990, keď som sa ešte len učil čítať. V tom čase bratia Santusovci rozbiehali kamenné kníhkupectvo v centre Martina. Ja som sa k nim pridal ako 15 ročný študent o čosi neskôr, v roku 2000, čo bolo dosť zaujímavé obdobie, keďže sme v tom čase rozbiehali s kamarátom stránku Referaty.sk. Keďže sme potrebovali peniaze na jej prevádzku, rozmýšľali sme, ako by sme si ich dokázali zarobiť. Vtedy nás napadla myšlienka, že by sme na našej stránke mohli ponúkať knihy. Zašiel som teda do Martinusu s cieľom vybaviť nejakú spoluprácu, no namiesto toho mi bratia Santusovci ponúkli, či by som im nechcel naprogramovať eshop. Vtedy som bol len študent, ktorého bavilo programovanie web stránok a učenie sa nových vecí. Nemal som tak žiadne podnikateľské vízie ani nič podobné. Postupom času ma to však začalo baviť viac a viac a začal som sa v tom viac angažovať. Pridával som aj nejaké svoje vlastné nápady, začal som sa venovať trochu marketingu, pohrával som sa s grafikou a tak podobne… no a prešli naozaj dlhé roky, ale krok za krokom som sa dostal do toho štádia, že som nebol len vývojár-programátor ale začínal som zastávať už aj iné pracovné pozície.

Keďže sa celá vaša kariéra točí okolo kníh, pochopiteľne ich asi aj radi čítate. Vedeli by ste naším čitateľom odporučiť nejakú knihu, ktorú by mal podľa Vás prečítať každý?

Jasné, knihy čítam rád už od malička. Avšak obľúbenú knihu nemám. Nedávam totiž také tipy. Myslím si, že ako je tých kníh tak obrovské množstvo, tak naozaj z mnohých kníh sa dá veľa nájsť a vyčítať. Nemám tým pádom najobľúbenejšiu knihu, nemám vzor v podnikaní, obľúbené motto a takéto veci, pretože si myslím, že v konečnom dôsledku je to o tom, ako unikátnu skladačku si z toho každý človek urobí. Napríklad, ak dvaja ľudia prečítajú tú istú knihu, každý si z nej zoberie niečo iné, inak si to poskladá a nakombinuje a to je na tom to pekné. Preto nemám ambíciu odporúčať nejakú jednu knihu, že toto si treba prečítať a zmení vám život. Určite je takých kníh množstvo, ale nie jedna.

zdroj: heroes.sk

Ako si spomínate na školské časy?

Mal som to šťastie, že mi išla škola vcelku jednoducho. Čo sa týka známok, mal som väčšinou jednotky, sme tam nejaké dvojky. Popri tom som mal stále relatívne dosť voľného času na takéto „hranie sa“ s počítačom, grafikou a podobne. Svojím spôsobom to pokračovalo aj na výške, ktorá ma tiež nevyťažovala ako povedzme štúdium medicíny, kde musí študent prísť po škole na intrák a ešte 6 hodín sa bifľovať každý deň. Toho času tam bolo naozaj veľa, vďaka čomu som mohol pracovať na projektoch, ktoré ma bavili. Samozrejme, neznamená to, že by som ešte popri tom stíhal každý večer chodiť niekam von alebo na diskotéky, avšak toto mi nejako nechýbalo. Nehovorím tým, že som za celý rok nebol na žiadnej párty, ale myslím, že som žil taký normálny pokojný intrákový život.

Dočítali sme sa, že vraj ste mali na škole aj vlastný študentský magazín. Povedali by ste nám viac o tejto kapitole vášho života?

Samozrejme. Časopis vznikol ešte na základnej škole, keď sme mali asi 10 rokov. Pamätám si to dodnes, ako sme sedeli so spolužiakmi – myslím že sme boli 4-táci na základnej škole, pred telocvičňou na lavičke a rozmýšľali sme, na čo by sme mohli využiť počítače, ktoré majú rodičia doma. Vtedy bol nejaký školský celoročný diár, kde boli rôzne nápady čo robiť, keď sa nudíte a jeden z nich bol v zmysle, že ak sa nudíte, vytvorte si vlastný časopis, v ktorom môžete uverejňovať vtipy. Nám to prišlo hrozne super, že sme mohli vo Worde zozbierať vtipy a potom to nejako vytlačiť a vytvoriť si pre seba časopis. To bola tá prvá myšlienka, ktorá nás úplne nadchla. Dali sme sa dokopy asi 4 kamaráti, dali sme dokopy názov, zišla sa „redakčná rada“ a o pár týždňov sme vlastnoručne dali na kopírke dokopy prvé číslo. Bolo to úžasné obdobie, strašne veľa sme sa učili a boli sme nadšení, že sme mohli obsluhovať kopírku a podobné stroje. Postupom času sme na časopise pokračovali, neskôr aj na 8 ročnom gymnáziu, kde však vychádzali až 4 rôzne časopisy naraz. Tak sme si teda povedali, že si už navzájom nemusíme robiť konkurenciu a dohodli sme sa na založení nového školského časopisu s názvom „Gymlet“. Dali sme dokopy niekoľko redakčných rád, ktoré na časopise pracovali, čo sa odzrkadlilo aj na obľúbenosti časopisu, keďže vyhral niekoľkokrát súťaž Štúrovo pero. Doteraz je to pre mňa úžasný pocit, keď si otvorím ten časopis, a vidím tie príspevky, na ktorých pracovalo 60 ľudí a o čom boli. Odzrkadľovali to,  čo sa v škole dialo, takže je to pre mňa ako taká malá kronika.

zdroj: martinus.sk

Čo si myslíte o printových médiách a knihách? Sú na pokraji vymierania alebo majú vo svete ešte svoje miesto?

Kniha je svojím spôsobom tiež printové médium, takže táto otázka sa týka aj nás, avšak môžem povedať, že kniha je v tomto špecifická, keďže to má ľahšie ako noviny či časopisy. Printové médiá majú ťažšie zaujať a nájsť si ten správny priestor, na čo majú slúžiť. Dnes si už noviny veľa ľudí nekupuje pre to, aby sa dozvedeli aktuálne udalosti, keďže vďaka internetu to môžu vedieť ihneď. Je teda potrebné nájsť ten správny obsah, avšak akokoľvek sa vydavatelia snažia, je pravda že printové predaje idú dole. Naopak, čo poznám nejaké väčšie printové média, ktoré sú stabilné, tým predaje narástli. Nemyslím si tak, že by printové média boli mŕtve, no potrebujú si ďalej hľadať svoje miesto, ktorého priestor sa bude pravdepodobne zmenšovať, ale neznamená to, že by vymreli. To určite nie.

Na ceste za úspechom je prirodzené, že musí človek prekonávať isté prekážky. Ako ste sa s tým vysporiadali vy a čo vás motivovalo vpred?

Myslím si, že ktokoľvek niečo robí, či je to podnikanie, šport, hudba… každý deň prinesie nejaké prekážky a výhry. Na konci dňa je to o tom, či ťa to baví. Či tá samotná cesta je niečo, čo si užívaš aj napriek tým momentom, kedy by si najradšej s tým prestal, keď sa ti nedarí a niečo ti nevyjde. Mňa napríklad baví tvoriť a zlepšovať veci. Na Martinuse je strašne veľa vecí, ktoré je možné vylepšiť a ktoré nerobíme, takže tá predstava toho, že stále máme také „veľké pieskovisko“, kde sa môžeme hrať, je pre mňa tá najväčšia motivácia. Môžem to kľudne prirovnať k tomu, keď dáte dieťa na pieskovisko, dáte mu zopár formičiek a poviete mu, nech si robí čo chce. Pre mňa je to úžasná vec, že môžem realizovať svoje nápady a pracovať pri tom s ľuďmi, ktorí sú šikovní a zapálení pre rovnakú vec.

Všade sa dozvedáme, že čitateľská gramotnosť na školách klesá. Čo si myslíte o tomto probléme? Plánujete nejako v tejto situácií pomôcť aj vy s Martinusom?

Tak toto by bolo tak na 10 hodinový samostatný rozhovor. 😊 Myslím si, že školy by mali v  prvom rade učiť ľudí rozmýšľať a nie memorovať. Aj keď nejaké základné veci je potrebné si zapamätať. Ľudia by sa však mali učiť naozaj rozmýšľať a kriticky uvažovať o veciach, aby dokázali z toho obrovského objemu šumu informácii vytiahnuť to, čo je pre nich to podstatné a snažiť sa odlišovať klamlivé informácia a zavádzanie. Nechcem to nazývať hľadaním pravdy, ale asi by to malo k tomu blízko. Myslím si, že tak isto aj rozvoj kreativity medzi ľuďmi je niečo, čo by mohli školy viac podporovať a v neposlednom rade nastaviť ľudí na to, že sa budú musieť učiť celý život. Že to nebude ako kedysi, keď ste vychodili školu, nastúpili do práce a vykonávali niečo, čo ste sa naučili a zlepšili ste sa v tom. V dnešnej dobe je možné, že prídete do práce a o 10 rokov budete musieť robiť úplne inú prácu, na ktorú budete musieť opäť 2 roky študovať. Svet sa rýchlo mení a posúva vpred. Netýka sa to len slovenského školstva, ale mám pocit, že sú krajiny, ktoré si to uvedomujú a aktívne s tým pracujú. Pomáhať sa snažíme aj my a snažíme sa podporovať to, aby ľudia viac čítali. Myslím si, že už len samotné čítanie kníh dokáže rozvíjať schopnosť porozumenia textu, vyhľadávania informácií a zlepšenia kreativity. Takže toto je to, na čo sa chceme aktuálne sústrediť, avšak nemáme výraznú ambíciu zreformovať školstvo alebo niečo také 😀

(Visited 130 times, 3 visits today)

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *