Ste olympijským víťazom a úspešným slovenským športovcom. Čo vás ovplyvnilo alebo motivovalo, že ste sa rozhodli pre profesionálnu kariéru chodca a prečo práve tento šport?

Najdôležitejšou osobou v tomto rozhodnutí bol môj prvý tréner. Robil som atletiku, najväčšie predpoklady som mal na vytrvalosť. V chôdzi som patril medzi najlepších v triede, tak som začal chodiť k nemu na tréningy, hlavne na techniku. Ale postupne preniesol taký ten svoj fanatizmus a lásku k chôdzi aj na mňa.

Ako sme už spomínali, vyhrali ste zlato na olympiáde v Riu de Janeiro. Aké boli vaše pocity, keď ste úspešne došli do cieľa?

Pocity boli samozrejme euforické. Bola tam aj kombinácia s úľavou. Predsa očakávania boli veľké a ja som nemal ideálnu sezónu. V cieli to zo mňa všetko spadlo.

Ak sa vrátime do školských čias, aký ste boli študent? Nosili ste domov jednotky alebo sa objavili aj horšie známky? Vedeli ste už na škole, kým chcete byť v budúcnosti a čo robiť? Poprípade čomu ste sa venovali vo voľnom čase?

V škole mi to celkom šlo. Nikdy som s ňou nemal problémy, aj známky boli výborné. Počas školy som nemal nejaké ciele alebo plány ohľadom vzdelania. Teda, keď som ich začal mať, tak už mali veľmi úzky súvis so športom. V detstve som všetok voľný čas venoval športu.

Dá sa na Slovensku športom ako je chôdza uživiť? Sú vytvorené podmienky pre budúcich úspešných chodcov?

Určite sa dá. Vďaka podmienkam, ktoré nám vytvára VŠC DUKLA Banská Bystrica. Nedá sa to síce porovnať s kolektívnymi športami, zarábame štandardne, ako bežní profesionálny vojaci na Slovensku. Myslím, že mladí, majú lepšie podmienky, ako sme mali my v ich veku. Teraz sa mládež oveľa výraznejšie dotuje. Čo je samozrejme pozitívne.

Je prirodzené, že na ceste k úspechu sa skrýva množstvo prekážok… aké boli tie vaše? Čo bolo najdôležitejším faktorom, ktorý vás „donútil“ znova vstať?

Za 21 rokov mojej kariéry bolo prekážok množstvo. Našťastie, neboli neprekonateľné. Verím, že aj tú aktuálnu prekážku prekonám, tak ako tie predchádzajúce- teda hlavne odhodlaním, podporou mojej rodiny a blízkych, ale hlavne tým, že robím, čo ma baví.

Aké sú vaše plány do budúcna, kde sa vidíte o pár rokov? Čo vás v poslednom čase najviac zamestnáva?

Aj keď táto otázka je stále viac aktuálna, konkrétnu odpoveď Vám nepoviem, keďže ani sám neviem, čo nakoniec bude moja budúca profesia. Každopádne by som sa chcel podeliť o svoje znalosti a skúsenosti- či už so športovcami, ale aj z ľuďmi z iných oblastí, keďže vytrvalosť, cieľavedomosť, obetavosť, zodpovednosť, čestnosť sú dôležité v takmer každej životnej oblasti. Momentálne sa zameriavam aj na rozbehnutie Športovej akadémie Mateja Tótha. Po celom Slovensku zakladáme voľnočasovú športovú činnosť pre deti, chceme ich motivovať k športovaniu, vybudovať im pozitívny vzťah k športu a naučiť ich k správnym pohybovým návykom.

Veríme, že za vašimi úspechmi sa skrýva veľa dennodennej driny a tréningu. Prezradili by ste nám jednu vec alebo zvyk, bez ktorého si deň jednoducho neviete predstaviť?

Keď som doma, neviem si predstaviť deň bez objatia s mojimi tromi babami. Aj na pretekoch alebo na sústredení musím byť s nimi aspoň v telefonickom kontakte.

Čo by ste odkázali našim čitateľom, aby sa nevzdali na ceste za úspechom?

Ak máte svoj cieľ, ak robíte niečo, čo Vás baví a napĺňa, tak choďte za svojim snom. Nie každý môže byť olympijský víťaz, či riaditeľ firmy, ale každý si môže užívať cestu za svojim cieľom. Ak niečo robíte s láskou, tak aj samotná cesta je odmenou a navyše Vás neodradia ani prekážky na tej ceste.

(Visited 58 times, 1 visits today)

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *